Lewis & Short

di-spŏlĭo, āvi, ātum, 1, v. a., to plunder, spoil utterly: templum lunae Ephesiae, Treb. Poll. Gallien. 6, 2; also as var. lect. for despolio, Cic. Verr. 2, 4, 20, § 43, v. Zumpt ad h. l.