Lewis & Short

No entries found. Showing closest matches:

pĕr-ardĕo, si, 2, v. n., to burn violently, Paul. Nol. Carm. 23, 404.

pĕr-ardŭus, a, um, adj., very difficult: mihi autem hoc perarduum est demonstrare, Cic. Verr. 2, 3, 71, § 166.

pĕr-āresco, ārŭi, 3, v. inch. n., to grow very dry, Varr. R. R. 1, 49, 1; Col. 4, 24, 5.

pĕr-argūtus, a, um, adj.

  1. I. Very shrill (Appuleian): tintinnabula, App. M. 10, p. 247, 39: carmen, id. Flor. p. 349.
  2. II. Very acute, very witty: homo, Cic. Brut. 45, 167.

pĕr-ārĭdus, a, um, adj., very dry, very arid: frons, Cato, R. R. 5, 8: solum, Col. 3, 11, 9; 2, 19, 1.

pĕr-armo, āvi, ātum, 1, v. a., to arm or equip well (post-class.): perarmatus exercitus, Curt. 4, 9, 6; 23: manum gladius perarmat, Prud. Cath. 6, 85; 7, 93.

pĕr-ăro, āvi, ātum, 1, v. a.

  1. I. Lit., to plough through; to traverse the sea: pontum, Sen. Med. 650.
  2. II. Transf.
    1. A. To furrow: rugis anilibus ora, Ov. M. 14, 96; Sid. Ep. 3, 13.
    2. B. To furrow or scratch over, to injure: cerebrum crebra vibice peraratum, Sid. Ep. 3, 13.
    3. C. To scratch letters with the style on a waxen tablet, to write: talia perarans manus, Ov. M. 9, 563: litteram, id. A. A. 1, 455; cf. id. Tr. 3, 7, 1: peraratae tabellae, id. Am. 1, 11, 7: perarare carmina auro, Stat. S. 4, 5, 24.