Lewis & Short

1. cūrĭo, ōnis, m. [curia].

  1. I. The priest of a curia, Varr. L. L. 5, § 83; 6, § 46 Müll.: maximus, he who presided over all the curiæ, Liv. 27, 8, 1; cf. Paul. ex Fest. p. 126, 17 Müll.
  2. II. Post-Aug., a crier, herald, = praeco, Mart. lib. 2 praef.; Treb. Gall. 12.