Lewis & Short

1. vălentĭa, ae, f. [valens, from valeo], bodily strength, vigor (ante- and post-class.): sapientia gubernator navem torquet, non valentia, Titin. ap. Non. 186, 25; Naev. ib.; Macr. Somn. Scip. 2, 14 med.; Tert. adv. Jud. 9.

  1. B. Capacity, endowment: ultra communem hominum valentiam perspicaces, Boëth. Cons. Phil. 1.